Dekubitálne vredy sú defekty kože a podkožných štruktúr, ktoré vznikajú v dôsledku trenia a priameho tlaku podložky na disponované časti tela. Sú častým problémom najmä u imobilných, spravidla starších pacientov s celkovo zhoršeným zdravotným stavom. Najkritickejšími, tzv. predilekčnými miestami vzniku dekubitov sú miesta s kostnými prominenciami, teda:
- krížová krajina (sakrálna oblasť)
- päty, členky, vonkajšie hrany chodidiel
- oblasti trochanterov (oblasť bedier)
- kolená
Hojenie dekubitov (preležanín) často komplikuje prítomnosť nekrózy a bakteriálnej kolonizácie, ktorá sa môže rozvinúť do infekcie. Liečbu dekubitov často komplikuje aj ich hĺbka a nepravidelný tvar.
Mortalita u pacientov s dekubitálnym vredom je štyrikrát vyššia než u rovnakej skupiny pacientov bez vredu. Je preto dôležitá dôsledná prevencia vyžadujúca intenzívnu starostlivosť o kožu a polohovanie pacienta.
Rozpoznávame 5 stupňov preležanín
- 1. stupeň – ostro ohraničené sčervenanie (prekrvenie) kože, ktoré pri vitropresii pretrváva. Toto štádium je pri skorom liečebnom zásahu reverzibilné.
- 2. stupeň – povrchové poškodenie epidermis, ktoré vyzerá ako pľuzgier alebo plytký kráter, nezasahuje do subcutis
- 3. stupeň – vzniká nekrotický vred, hlboký kráter s možnými podmínovanými okrajmi, ktorý postupuje všetkými vrstvami kože, prípadne až k fascii (zostáva nepoškodená)
- 4. stupeň – vred s rozsiahlymi nekrózami zasahuje svaly a šľachy
- 5. stupeň – nekróza postupuje svalom, pričom dochádza k jeho deštrukcii a k deštrukcii tkanív až na kosť
Pri liečbe dekubitov nezabúdame na celkovú starostlivosť o pacienta, najmä správnu výživu, hydratáciu a kompenzáciu pridružených ochorení.
Až v 95 % prípadov je možné vzniku preležanín predísť
Dekubity alebo preležaniny vznikajú v dôsledku pôsobenia patologického tlaku na predilekčné miesta zvýšeného tlaku v tkanivách a zlým stavom pacienta. Pri nadmernom a dlhotrvajúcom tlaku v mieste kontaktu tela s podložkou dôjde ku spomaleniu až k zástave cirkulácie krvi v kapilárach a bunky v tkanivách postupne odumierajú. Vznik dekubitov ešte podporí chybná manipulácia s ležiacim pacientom pôsobením trenia a strižných síl. Správnou prevenciou je možné vzniku dekubitov predchádzať až v 95 % prípadov.
Začervenanie, bolesť alebo pálenie pokožky
Prvým príznakom, ktorý netreba podceňovať, je erytém – začervenanie pokožky. Pacient si môže sťažovať na bolestivosť miesta, pálenie alebo mravenčenie. V ďalších štádiách sa tvoria pľuzgiere, ktoré predchádzajú k povrchovému porušeniu kože a postupne dochádza k tomu, že sa dekubit prehlbuje a tvorí sa nekróza. V najťažších štádiách preležanín môže dekubit zasahovať aj kĺbové spojenie, telové dutiny alebo kosti. Vždy je tento stav spojenýs vysokým rizikom sepsy.
Faktory prispievajúce k vzniku dekubitov:
- 1. Lokálne faktory (dlohotrvajúci tlak predovšetkým na predilekčných miestach trenie, strižné sily pri manipulácii imobilným pacientom priamo po podložke, vlhkosť spôsobená nielen inkontinenciou, ale aj nedokonale vysušenou bielizňou)
- 2. Celkové, pôsobiace v každom veku (pohlavie – ženy sú náchylnejšie než muži, mobilita – imobilný klient musí spoliehať na pomoc ošetrujúceho personálu)
- 3. Celkové, pôsobiace skôr vo vyššom veku (telesná teplota nad 39 °C, anémia, premedikácie, narkóza, ťažká depresia, ťažká apatia, imobilizácia, imobilita, komplikovaný celkový zdravotný stav, sedatíva)
- 4. Nutričný stav (nízka hladina albuminov, minerálov, nedostatok tekutín)
- 5. Inkontinencia (podráždenie kože, pôsobenie infekčných agens – Staphylococcus aureus, Escherichia coli)
- 6. Ostatné (kóma, paraplégia, šok, analgézia, kachexia – nízky podkožný tukový vankúš, obezita).
Súčasťou liečby je tiež zníženie tlaku na postihnutú oblasť
Prvým krokom liečby je posúdenie zdravotného stavu pacienta s dôrazom na výskyt nežiadúcich zmien na koži. Ďalej je snahou eliminovať patologický tlak až do úplného zhojenia tkaniva. Samotné liečenie rany potom zahŕňa chirurgické ošetrenie, vlhkú terapiu a boj proti infekcii. K urýchleniu liečby prispieva celkové zlepšenie stavu pacienta, správne stravovanie a zmiernenie bolesti.
Najdôležitejšou prevenciou vzniku dekubitov je správne polohovanie
Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát – pravý bok – chrbát – ľavý bok). Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou uhlu 30 °. Pre väčší komfort aj pocit bezpečia je vhodné používať polohovacie pomôcky (napr. valce, kliny), ďalej potom aktívne aj pasivne antidekubitné matrace.
Zdravotnícky personál by mal pri manipulácii s pacientom používať podložku určenú k posunu na lôžku, aby sa vyhol strižným silám a treniu. Pri polohovaní je vhodné venovať zvláštnu pozornosť eliminácii záťaže piet pri ľahu na chrbáte a členkov a vnútorných strán kolien pri ľahu na boku. Odporúča sa tiež udržovať hornú časť tela v optimálnej polohe, aby nedochádzalo k posunu na lôžku.
Antidekubitné pomôcky, redukcia vlhkosti a vhodná nutrícia
Nevyhnutnou súčasťou liečby je redukcia pôsobenia tlaku správnym a pravidelným polohovaním. Vhodné je použitie podložiek zo studených pien a pasívnych či aktívnych (predovšetkým u ťažších prípadov) antidekubitných matracov. Dôležitá je aj redukcia vlhkosti, ktorá zahŕňa správnu hygienu, sledovanie pokožky ošetrujúcim personálom a použitie vhodnej telovej kozmetiky a inkontinenčných pomôcok.
Ku zlepšenie stavu pacienta významne prispieva podávanie vhodných nutričných doplnkov, a to predovšetkým v prípadoch, kedy pacient nekonzumuje dostatočné množstvo potravy, alebo je v jeho strave nutné zvýšiť hladinu bielkovín a albumínu. Snahou je tiež odstrániť či zmierniť prípadné bolesti a pacienta čo najskôr mobilizovať.
