Syndróm diabetickej nohy (SDN) je jednou z najčastnejších neskorých komplikácií diabetu, ktorý významne ovplyvňuje kvalitu života pacientov s diabetom. SDN je podľa WHO definovaná ako infekcia, ulcerácia alebo deštrukcia hlbokých tkanív nohy spojená s neurologickými abnormalitami a s rôznym stupňom ischemickej choroby dolnej končatiny (ICHDK).
Jednou z foriem syndrómu diabetickej nohy je Charcotova neuroosteoartropatia, čo je neinfekčná deštrukcia kostí a kĺbov na podklade neuropatie Charcotova, najčastejšie v oblasti nohy. Ochorenie sa v akútnom štádiu prejavuje predovšetkým opuchom a začervenaním postihnutej nohy. Pokiaľ nie je urgentne zahájená adekvátna terapia, potom často dochádza k deštrukcii postihnutých kostí a kĺbov, čo vedie ku vzniku deformit nohy. Tie sú potom príčinou zvýšenia rizika vzniku ulcerácie a následne aj amputácie nohy.
Medzi najvýznamnejšie prekázané rizikové faktory ulcerácie u pacientov s diabetom patrí neuropatia (senzomotorická, autonómna), angiopatia (makro- aj mikrovaskulárna) a zvýšený plantárny tlak. Na vzniku ulcerácií sa tiež podieľajú vonkajšie faktory ako sú trauma, nevhodná obuv a infekcia. Nesmieme zabudnúť na vplyv fajčenia, kompenzácie diabetu a ďalšie faktory ovplyvňujúce vznik neuropatie a ischémie.
Dôležité je začať včas a odstrániť tlak na ulcerácii
Liečba syndrómu diabetickej nohy je často obtiažna a jej úspešnosť veľmi závisí na jej včasnom zahájení. Medzi najdôležitejšie opatrenia pri liečbe diabetických ulcerácií je ich maximálne odľahčenie. Bez odstránenia tlaku na ulcerácii je hojenie veľmi náročné, predlžuje sa významne jeho dĺžka a existuje vysoké riziko prechodu akútneho defektu do chronického štádia. Pri pacientoch s preukázanou ICHDK a nehojacou sa ulceráciou nohy je možnosť voľby vykonanie angioplastiky alebo periférneho by-passu. V prípade prítomnosti známok infekcie (opuch, erytém, patologická sekrécia z rany, zvýšená lokálna teplota) je nutné zahájiť adekvátnu antibiotickú terapiu najprv empirickú, následne podľa klinického obrazu a výsledku kultivácie z rany cielenú.
Ďalšou nevyhnutnou súčasťou terapie diabetických ulcerácií je lokálna liečba. V prvej fáze je nevyhnutný debridement – očistenie rany a znesenie hyperkeratóz. Podľa typu rany potom prikladáme vhodné krytie. Medzi moderné prostriedky hojenie rán v rámci SDN patrí tiež aplikácia lokálneho podtlaku a larválnej terapie.
Najťažšou formou tohto syndrómu je diabetický vred
Syndróm diabetickej nohy je jednou z chronických komplikácií diabetu. Definovať je to možné ako súbor zmien na dolných končatinách, ktoré vznikajú z rôznych príčin a rôznymi mechanizmami, vždy však so spoločným menovateľom – diabetom.
Najťažšou formou tohto postihnutia je diabetický vred, ktorý v najhorších prípadoch môže viesť k amputácii končatiny. Diabetická noha zahŕňa širokú škálu chorôb: neuropatický vred, ischemickú gangrénu, infekčnú gangrénu, osteoartritídu a ich kombinácie.
Za najčastejšie príčiny tohto syndrómu sú považované periferna neuropatia, ischemická choroba dolných končatín a neuroischemická kombinácia.
Príznaky sa líšia podľa príčiny ochorenia
U diabetikov s periférnou neuropatiou, ktorou trpí až 90 % pacientov s cukrovkou, je závažným prejavom, ktorému by mala byť venovaná pozornosť, zmena vnímania citlivosti, vibrácií, bolesti, tepla či chladu. Tá sa prejavuje stratou citu v nohách, vďaka ktorej pacient necíti bolestivosť už vzniknutých kožných lézií. Neuropatické vredy sú väčšinou nebolestivé a najčastejšie sa nachádzajú na plante alebo v miestach kostných prominencií. Periferna pulzácia zostáva hmatateľná, končatina je teplá a ružová.
U pacientov s ischemickou chorobou dolných končatín dochádza k zúženiu priesvitu tepien až uzáveru v dôsledku usadzovania kyslých mukoplysacharidov do steny tepny. To sa prejavuje výraznou bolestivosťou: na začiatku pri chôdzi, následne aj v pokoji. Diabetické vredy ischemického pôvodu bývajú veľmi bolestivé a objavujú sa na špičkách prstov, na päte či na hrane nohy. Pokiaľ dôjde k uzáveru tepny, objaví sa prudká bolesť, ktorá signalizuje nedostatok kyslíku a živín v tkanivách a svaloch. Ischemická noha býva tiež chladná, nafialovelá a bez hmatateľného pulzu na periférii.
Pomerne časté sú vredy kombinované neuroischemické, na ktorých vzniku sa podieľajú obe príčiny.
Medzi rizikové faktory syndrómu diabetickej nohy patrí staroba, vysoký krvný tlak a fajčenie.
Liečba diabetu aj samotnej rany pod lekárskym dohľadom
Liečba diabetu a jeho komplikácií musí byť vždy vedená lekárom. V prvom rade je potrebné diabetes poriadne kompenzovať, upraviť metabolické poruchy a výživu. Pri vzniku diabetického defektu sa spravidla prechádza na intenzívnu inzulínovú terapiu. Ďalej sa kladie dôraz na odľahčenie nohy (prostredníctvom pokoja na lôžku, pojazdných kresiel, barlí, liečebných topánok atd.). Ďalšie pôsobenie tlaku v mieste defektu by narušilo proces granulácie a viedlo k ischémii tkaniva.
Liečba samotnej rany sa skladá z mechanického odstránenia hyperkeratózy v okolí rany, účinnej terapie infekcie a miestnej liečby vredu (prostriedky pre vlhké ošetrovanie rán). U ischemického vredu je nutné zlepšiť krvné zásobovanie (napr. cievnym rekonštrukčným výkonom) a pokiaľ pacient fajčí, tak mu to prísne zakázať.
Pravidelná kontrola končatín môže predísť amputácii
Bolo zistené, že najmenej tri štvrtinám amputácií dolných končatín v súvislosti s diabetom bolo možné zabrániť správnou prevenciou. Ohrozený pacient by si preto mal každý deň prezrieť svoje chodidlá, všímať si zmeny farby kože, začervenanie, opuchy či otlaky a o nepriaznivých zmenách ihneď informovať svojho lekára.
Nohy je odporúčané chrániť vhodnou, pohodlnou obuvou, najlepšie obuvou indikovanou pre diabetikov, nikdy nechodiť bosý. Dôležité je vyhýbať sa expozícii tepla (elektrické podušky, teplé kúpele a pod.) a po kúpeli si nohy, vrátane medziprstia, dobre vysušiť. Na mieste je tiež opatrnosť pri strihaní nechtov, pretože aj malé poranenie môže mať za následok vznik vredu. Pacient by nemal fajčiť a ani zabúdať na starostlivosť o kožu. Správnymi prípravky je možné zvýšiť odolnosť pokožky nohy a posilniť jej prirodzenú ochrannú bariéru.
